vodne prostredie sedimentov

Prirodzené vodné prostredie: Sedimenty v hydrografickom systéme II.

Na vodné prostredie a dynamiku sedimentov má významný vplyv ľudská činnosť. Priamym zásahom človeka je najmä ťažba štrkov a pieskov, či už za účelom získavania stavebných materiálov alebo za účelom prehlbovania koryta z dôvodu protipovodňovej ochrany.  Naše vodné toky boli vo významnej miere upravené, regulované a zúžené z dôvodov ochrany nížin pred zaplavením. Umelé jazerá a prehradenia zabraňujú presunu sedimentov. V týchto úsekoch následne musí prebiehať údržba – odstraňovanie sedimentov. Sedimenty sú odstraňované bagrovaním alebo preplachom. Najmä v nížinách s intenzívnym hospodárstvom,  v oblastiach s obmedzenou brehovou vegetáciou je častejšie vykonávané odstraňovanie jemných sedimentov pomocou sacieho bagra.
Morfologická variabilita upraveného koryta rieky je ovplyvnená hlavne jej šírkou a hydrológiou. Vzrastajúca urbanizácia a nepriepustnosť rozsiahlych plôch predurčujú nárast rýchlosti odtoku dažďa, ktorý následne rýchlo zdvihne vodný stĺpec v rieke. To má za následok zväčšenie objemu prenosu tuhých častíc. Predpokladá sa, že v budúcnosti sa bude dynamika sedimentov zvyšovať. Priame aj nepriame zásahy človeka majú významný vplyv na vznik, presun a ukladanie sedimentov čoho následkom je deficit, alebo naopak, nadbytok sedimentu vo vodnom prostredí. Všetky časti povodia sú vzájomne prepojené. Deficit sedimentov vo vyšších častiach toku môže spôsobiť lokálnu eróziu a zapríčiniť tým nadbytok sedimentov v údolnej časti.

Jemné sedimenty majú významný vplyv na morfológiu a biotopy vodných tokov. Nemenej dôležitú úlohu plnia v prirodzenom obehu uhlíka, ktorý je spolu s nimi presúvaný v prostredí v rozpustenej forme, alebo vo forme organického materiálu (napr. listy). Jemné sedimenty plnia úlohu nositeľa živín nevyhnutných pre rast vodných rias a podporu rastu vegetácie lužného lesa. Okrem spomenutého so sebou prináša aj potravu vodným organizmom. Zrnitosť sedimentov vplýva na typ lužného lesa. V prípade, že sa pozdĺž rieky ukladá štrk a sedimenty väčšej frakcie, rozvíja sa na tomto území mäkký lužný les. Ak naopak prevláda jemný sediment, dôjde k rozvoju tvrdého lužného lesa. Rozvoj spomenutých závisí jednak od zrnitosti ale aj od frekvencie záplav. Dynamika jemných sedimentov má priame aj nepriame účinky na vodné živočíchy. Mnoho živých organizmov je adaptovaných na túto dynamiku svojou morfológiou, fyziológiou, správaním a životným cyklom.
Zásah človeka do prostredia narušuje prirodzenú rovnováhu medzi vstupom a presunom jemných sedimentov. Následky sú najmä dva: zvýšený prísun jemných sedimentov do vodného prostredia, ktorý môže zapríčiniť kolmatáciu dna a ovplyvniť tým prísun kyslíka. Nízka rýchlosť prúdu podporuje ukladanie jemných sedimentov čím sa zvyšuje riziko záplav. Naopak, zvýšený prísun jemných sedimentov uložených na dne hĺbku vody zníži, čo podporuje vznik dunovej morfológie dna. Preplachovanie umelých jazier s vysokou koncentráciou jemných sedimentov môže zapríčiniť zanesenie a výrazné ukladanie sedimentov nižšie na toku. Prostredníctvom jemných sedimentov môže v mnohých prípadoch tiež dôjsť ku kontaminácii lužných lesov a to najmä ťažkými kovmi. 

# vodné prostredie

sediment, sedimenty

Prirodzené vodné prostredie: Sedimenty v hydrografickom systéme I.

Sedimenty definujeme ako pevné minerálne materiály ako štrk, piesok a tiež ako častice biologického materiálu – zvyšky opadaného lístia.

Dynamika sedimentov pozostáva z troch procesov: tvorba, resp. vstup sedimentov do prostredia, presun a ukladanie sedimentov.
Sedimenty vstupujú do vodného prostredia najčastejšie vďaka erózii. Pevné častice sú následne splavené po prúde rieky. Podľa typu presunu vieme sedimenty rozlíšiť na dve kategórie. Prvou sú jemnozrnné sedimenty ako piesky ,íl a hlina. Tu hovoríme o priemere častíc menšom než 2 mm. Druhou kategóriou sú sedimenty väčšej frakcie, ako štrky a kamene,  ktoré sú prenášané po dne riečneho koryta prúdom vody.

V dôsledku abrázie sa pozdĺž vodného toku v smere od prameňa k delte zrnitosť sedimentov výrazne zmenšuje. Tvorba, presun a ukladanie sedimentov sú ovplyvnené geomorfologickými, meteorologickými, hydrologickými a ekologickými faktormi. Geologická skladba povodia (druh prítomnej horniny) vplýva na presun, tvar, tvrdosť, zrnitosť aj chemické zloženie sedimentu.  Významnú úlohu zohráva aj topografia, najmä tvar a sklon toku. Väčší sklon sa rovná väčší presun sedimentov. Prísun sedimentov do vodného prostredia vo vyšších polohách zapríčiňuje erózia dna koryta, zosuvy a zlomy.

Najväčší prísun sedimentov súvisí s intenzívnym dažďom, ktorý nasycuje pôdu a znižuje jej súdržnosť. Vsakovanie a pomer medzi úhrnom zrážok a odtokom sú ovplyvnené viacerými faktormi. Okrem nasýtenia pôdy vodou, je významný pôdny typ a koreňový systém. Korene vegetácie udržujú pôdu priepustnou, čím zabezpečujú rýchlejšie vsakovanie dažďa. Odtok, sklon a štruktúra alúvia sú kľúčové pri procese rozrušovaní dna, hĺbky vodného stĺpca a rýchlosti odtoku. Presun sedimentov sa mení v závislosti od ročného obdobia podľa zrážkových a odtokových pomerov daného povodia.
Vznik a presun  sedimentov začína zväčša náhle, napríklad počas prívalového dažďa.  Prenesené sedimenty zostanú na novom mieste po rôzne dlhú dobu vo forme ostrovčekov. Prísun sedimentov vytvára nový alebo ničí doterajší biotop v rieke a jej okolí. Medzi povrchovou vodou a podzemnou vodou prebieha vertikálna výmena vody, ktorá má významný vplyv  na teplotu vody. Oblasti s prameňmi podzemnej vody sú vo všeobecnosti v lete chladnejšie a v zime teplejšie v porovnaní s ostatnou vodou v ich okolí. Vertikálne prepojenie závisí od zloženia, zrnitosti a hrúbky dna. V prípade výskytu väčšieho množstva jemného sedimentu je toto prepojenie obmedzené v dôsledku upchatia pórov dna a vzniká tak kolmatácia.

Kosenie vodnej vegetácie

Vegetácia v okolí vodných plôch tienením ovplyvňuje svetelné pomery, znižuje prísun pôdnych častíc do vodného prostredia veternou činnosťou, chráni brehy a odčerpáva živiny.

V prípade vodných plôch bez alebo s minimálnym prúdom vody sú skvelým biotopom pre trstinovú vegetáciu. Rozvoj trstinovej vegetácie na vodnej ploche je podmienený najmä výškou vodného stĺpca, dostupným substrátom a rýchlosťou prúdenia vody. Prítomnosť rias vo vodnej ploche je podporená hlavne prísunom živín z vonkajšieho prostredia, dopadajúcim svetlom a teplotou vody. Pokiaľ je voda eutrofizovaná na vodnej hladine sa zvyčajne objaví vodný kvet – sinice.

Veľmi častá situácia nadmerného rastu vodnej vegetácie sa vyskytuje v blízkosti intenzívne obhospodarovanej pôdy, najmä  alebo v okolí kukuričných polí a pri intenzívne hnojených trávnikov. Látky, ktoré sú distribuované za účelom hnojenia pôdy sú počas zrážok priamo splavené do jazera, alebo sa dostanú do podpovrchovej vody, z kadiaľ sa následne (aj cez studňu) dostanú do jazera.

V prípade. že do jazera sa nedostáva nadmerné množstvo živín, na dlhodobé odstránenie nežiadúcej vegetácie môže postačovať jej pokosenie s následným vyzbieraním z vodného prostredia. Takáto špeciálna údržba vodnej plochy môže byť vykonaná jednorázovo alebo v intervaloch s dlhším odstupom. Ak je v jazere zabezpečený stály prísun živín v kombinácii so svetlom a plytšou vodou, je potrebné plánovať pravidelné kosenie a zber. V našich záhradách na pevnine tiež regulujeme rozvoj nežiadúcej vegetácie kosením v rôznej intenzite a rôznymi spôsobmi.

V každom prípade je však potrebné pozerať sa na vodnú plochu ako na ekosystém s vlastnými špecifickými podmienkami a na základe toho s odborníkmi plánovať jeho údržbu.

Lackovce, ciste jazero, cistenie jazier, PROGROUPE, saci bager, DredgePrince, Laborec

Prirodzené prostredie vodných tokov – Vegetácia

Vegetácia rastúca pozdĺž vodných tokov plní v krajine významnú úlohu. Je biotopom, ktorý živočíchom ponúka potravu,  bezpečný úkryt, a mnohým druhom možnosti rozmnožovania. Okrem týchto funkcií spájaním viacerých odlišných prírodných biotopov (biocentier) plní úlohu biokoridoru, ktorým organizmy migrujú a okrem iného, majú možnosť prísť do kontaktu s inou populáciou. Táto funkcia je veľmi dôležitá najmä v intenzívne využívanej krajine.

Vegetácia tiež pomáha stabilizovať brehy, teda chráni ich pred eróziou, odčerpáva živiny a čistí vodu . Baktérie na koreňoch rastlín zas eliminujú dusičnany pochádzajúce z hnojenia polí, čím chránia kvalitu vody.

V prípade, že koryto vodného toku je veľmi úzke, zarastenie vegetáciou môže spôsobovať časté zaplavovanie územia. V prípade, ak je vodný tok dostatočne široký, výskyt vegetácie pozdĺž toku má na záplavy zanedbateľný vplyv. V prvom prípade je pravidelné rozsiahle odstraňovanie vegetácie opodstatnené, avšak v druhom prípade, ak je potrebné znížiť riziko záplavy okolitých pozemkov, v mnohých prípadoch postačuje selektívne kosenie vegetácie vodnej plochy s ponechaním sínusoidného prietoku stredom koryta. Takáto údržba umožňuje voľný prietok aj v prípade zvýšeného stavu vodnej hladiny a zároveň udržiava vysoký stupeň biodiverzity a výrazne znižuje eróziu brehov.

Odstránenie celej vegetácie môže znížiť riziko záplav v danej lokalite, ale v mnohých prípadoch naopak zvýši riziko v nižších úsekoch.

zatlkanie kolov

Zatĺkanie kolov pomocou sacieho bagra

V rakúskom meste Podersdorf am See sa nachádza okrem mestského prístavu aj súkromný prístav jachtárskeho klubu. Keďže je jazero Neusiedler veľmi plytké, aj malý nános sedimentu spôsobuje lodiam problémy pri manévrovaní.
Náš šikovný tím pracoval na vytvorení bariéry z drevených kolov, ktorá bude zabraňovať prudkému prínosu sedimentu počas veterného počasia. Pred začatím prác bolo potrebné odstrániť staré koly, ktoré už svoju funkciu neplnili.
Zatĺkanie kolov sme zvládli rýchlo a efektívne vďaka špeciálnym nástavcom na našom sacom bagri. V prístave sme natĺkli približne 1400 kolov.
Koly je možné využiť na stavbu mól, bariér, spevnenia brehov, alebo tiež na stavbu „parkovacích“ boxov pre lode v prístavoch.

Vyčistite svoje jazierko – nie len záhradu

Jazierka sú súčasťou mnohých záhrad a svoju popularitu získali najmä vďaka príjemnej atmosfére, ktorú vytvárajú. Dni sa pomaly skracujú a prichádza čas na prípravu záhrady na dlhú zimu. Upratovanie a údržba záhradky a rastlín je u každého samozrejmosťou. Je pre Vás samozrejmosťou aj údržba jazierka?

Letná sezóna nám pomaly končí a denné teploty sa zo dňa na deň znižujú. Ak túžite po zdravom a čistom jazierku, jeho jesenná údržba je určite na mieste.

Trápia vás v lete prerastené vodné rastliny a zápach? Uvažujete o vypúšťaní celého jazierka? U nás vám vieme pomôcť aj bez potreby vypúšťania, alebo väčšieho zásahu do jazierka. Pokiaľ je vaše jazierko dostatočne veľké, náš malý sací bager Laborec pomôže pokosiť a vyzbierať nežiadúce vodné rastlinstvo, odsať nežiadúci sediment, poprípade vaše jazierko prehĺbiť. To všetko absolútne bezpečne pre vaše ryby a vodnú faunu. V prípade, že vlastníte jazierko menších rozmerov,  poradíme si aj bez bagra. Vaše jazierko šikovne vyčistíme od nežiadúcich odumretých rastlín, napadaného lístia a prebytočného sedimentu, čím zamedzíme množeniu rias a vzniku kalu v jazierku.

Ak zazimovaniu jazierka venujete svoj čas, jazierko sa vám na jar odvďačí čistou vodou a zdravými rybami.