Sedimenty definujeme ako pevné minerálne materiály ako štrk, piesok a tiež ako častice biologického materiálu – zvyšky opadaného lístia.
Dynamika sedimentov pozostáva z troch procesov: tvorba, resp. vstup sedimentov do prostredia, presun a ukladanie sedimentov.
Sedimenty vstupujú do vodného prostredia najčastejšie vďaka erózii. Pevné častice sú následne splavené po prúde rieky. Podľa typu presunu vieme sedimenty rozlíšiť na dve kategórie. Prvou sú jemnozrnné sedimenty ako piesky ,íl a hlina. Tu hovoríme o priemere častíc menšom než 2 mm. Druhou kategóriou sú sedimenty väčšej frakcie, ako štrky a kamene, ktoré sú prenášané po dne riečneho koryta prúdom vody.
V dôsledku abrázie sa pozdĺž vodného toku v smere od prameňa k delte zrnitosť sedimentov výrazne zmenšuje. Tvorba, presun a ukladanie sedimentov sú ovplyvnené geomorfologickými, meteorologickými, hydrologickými a ekologickými faktormi. Geologická skladba povodia (druh prítomnej horniny) vplýva na presun, tvar, tvrdosť, zrnitosť aj chemické zloženie sedimentu. Významnú úlohu zohráva aj topografia, najmä tvar a sklon toku. Väčší sklon sa rovná väčší presun sedimentov. Prísun sedimentov do vodného prostredia vo vyšších polohách zapríčiňuje erózia dna koryta, zosuvy a zlomy.
Najväčší prísun sedimentov súvisí s intenzívnym dažďom, ktorý nasycuje pôdu a znižuje jej súdržnosť. Vsakovanie a pomer medzi úhrnom zrážok a odtokom sú ovplyvnené viacerými faktormi. Okrem nasýtenia pôdy vodou, je významný pôdny typ a koreňový systém. Korene vegetácie udržujú pôdu priepustnou, čím zabezpečujú rýchlejšie vsakovanie dažďa. Odtok, sklon a štruktúra alúvia sú kľúčové pri procese rozrušovaní dna, hĺbky vodného stĺpca a rýchlosti odtoku. Presun sedimentov sa mení v závislosti od ročného obdobia podľa zrážkových a odtokových pomerov daného povodia.
Vznik a presun sedimentov začína zväčša náhle, napríklad počas prívalového dažďa. Prenesené sedimenty zostanú na novom mieste po rôzne dlhú dobu vo forme ostrovčekov. Prísun sedimentov vytvára nový alebo ničí doterajší biotop v rieke a jej okolí. Medzi povrchovou vodou a podzemnou vodou prebieha vertikálna výmena vody, ktorá má významný vplyv na teplotu vody. Oblasti s prameňmi podzemnej vody sú vo všeobecnosti v lete chladnejšie a v zime teplejšie v porovnaní s ostatnou vodou v ich okolí. Vertikálne prepojenie závisí od zloženia, zrnitosti a hrúbky dna. V prípade výskytu väčšieho množstva jemného sedimentu je toto prepojenie obmedzené v dôsledku upchatia pórov dna a vzniká tak kolmatácia.
